Ruží som za svoj život kúpil toľko, že z ich stoniek by som hravo vyrobil rebrík priamo do neba. Raz, keď som mal hlboko do vrecka, vyrobil som ružu z papiera. Stonku s pichliačmi, listy i kvet. Rastlinu som vyfarbil, zelenou listy a červenou kvet. Keď som ružu daroval, čakal som prekvapený povzdych nad krásou a závrat nadšenia z mojej šikovnosti. No počul som len,to je môj rubínový lak na nechty?
Po čase som sa vzdal ruží, hoci ich farebné spektrum ponúka možnosť obdarovať pri každej príležitosti. Prestalo sa mi páčiť, že tie potvory po čase vo váze zvädli. Skúšal som ich krásu konzervovať prirodzeným spôsobom, sušil, lakoval, fotil. Pridával do vody vo váze prípravky a látky, ktoré mali predĺžiť ich život. Bolo to márne.
Začal som kupovať kvety v kvetináči. Predpokladal som, že tie budú dlhšie potechou pre oči. No zistil som, že mnohé takéto kvetiny sú veľmi chúlostivé. V kvetinárstve nádhera, no doma, celkom pekný šalát. Kaktus, ten vydrží večne a netreba ho takmer vôbec polievať.
Takže vstaň a choď. Zachráň kvety z kvetinárstva, nech nezvädnú zabudnuté v tmavom sklade. Sprav radosť, prekvap. Pripomeň sa originálne, že ti na niečom podstatnom záleží. A hoci nový mobil spôsobí viac iskričiek v očiach, mysli na to dôležité a hlavne na cenu. Ak nekúpiš mame kvet, polroka ti neuvarí sviečkovú. Ak nekúpiš priateľke kvet, niekoľko týždňov ju bude večer bolieť hlava.
