Predavač v predajni svietidiel, ale k tejto problematike zaujal iný postoj. Na tvári nastavil výraz, akoby predával diamanty. Moju primárnu požiadavku, aby žiarovka svietila, rozvinul do komplikovaného eposu plného dramatických odbočiek a zápletiek. Vybral som starú žiarovku a povedal, že takéto niečo.
Zobral do ruky a začal. Šetrivú? A akú kategóriu? Koľko lumenov a či chcem s rýchlym štartom. S rýchlym štartom? Preletelo mi hlavou toto slovné spojenie. A predstavil som si, ako prepínam vypínač na stene a žiarovka vydá zvuk, ako keď štartujem na Fabii trojvalec. S rýchlym. Odpovedal som a zažehnal pochybnosti o tom, či rozumiem tak komplikovanej téme akou je žiarovka. A Watty? Koľko teda? Pokračoval. Nemusíte zabaliť do vaty, nebývam daleko, zareagoval som. Pozrel na mňa dôrazne. Tak akurát, by som poprosil. Odpovedal som na jeho neverbálne naliehanie univerzálnou odpoveďou.
Keď konečne položil na pult krabičku so žiarovkou, cítil som úľavu.Táto vám bude svietiť desaťtisíc hodín. Super, povedal som uznanlivo a chcel vybrať peňaženku. No on pokračoval. Do ktorej miestnosti? Strop? Stôl? A svetlo aké? Teplé alebo studené? Povedal som, že do kuchyne, na strop a logicky si vypýtal takú so studeným svetlom. Lebo keď sa varí, je tam tepla dosť, nech sa teploty vyrovnajú.
Doma som žiarovku zaskrutkoval do objímky na strope a zažal. Zasvietila, dalo by sa povedať. Ale okrem iného, za necelých štyridsať sekúnd dosiahla šesťdesiat percent svojho výkonu, a tých nádherných šesťsto lumenov. Cítil som, ako mi oťažieva peňaženka z tej sedemdesiatšesť percentnej úspory energie. No a to studené svetlo, zimomriavky mi prebehli po chrbte. Kúpiť žiarovku, to je hotová veda. To, či vydrží tridsaťtisíc zapnutí, ako povedal predavač, sa mi nechce overovať. Ale zapol som stopky, ešte by mala svietiť deväťtisíc deväťstodeväťdesiatdeväť hodín.
