Skupinka kúpychtivých ho so záujmom sledovala. Podstatou všetkého bol mixér, ktorý ponúkal na predaj za symbolickú sumu. Hlavne chce pomôcť, na peniazoch mu až tak nezáleží. Zariadenie ako jediné na trhu nepoškodí zdravú štruktúru potravín, čo v jeho rétorike znamenalo, zeleniny a ovocia. Rozmixuje, ale nepoškodí.
Nahádzal do nádoby kúsky zeleniny, prihodil akúsi trávu. Rozmixoval a demonštratívne vypil. Prstom ukázal, ako mu miznú vrásky z tváre. On to fakt urobil. Na konci týždňa, po každodennej prezentácii, sa musí začať batoliť, to je viac než isté. A potom urobil niečo, čo som naozaj nečakal. Vyhrnul si rukáv na košeli a napol biceps. Dievky natočili hlavy ako slnečnice. Vraj to má z toho zeleného čo práve vypil, čo pije každý deň a mixuje, mali sme hádať čím.
Prekvapil, to hej. Po chvíli ho prišla vystriedať slečna v minimalistickom oblečení. Chlapík sa stiahol do oddychovej časti predajného stánku a zatiahol záves. Môj mozog si tiež zachoval zdravú štruktúru, dal som sa na odchod. Urobil som dva kroky, keď som zacítil veľmi dôvernú vôňu. Nebola to zelenina a ovocie, bolo to niečo chutné.
Cez škáru v závese som ho zbadal, chlapíka so zeleným bicepsom. Sedel na stoličke, na kolenách rozbalený balík z alobalu. Vyjedal z neho rezne, stopercentne vyprážané na bravčovej masti. Plné líca, brada sa mu leskla, privreté oči mal. Ja som hneď vedel, že ten mixér nedokáže mäso rozmixovať.
https://blogerroka.sk/2017/marian-baran/
