No oni mi začali tvrdiť, že sa ma to vôbec netýka, vraj niekto chrápe mimo bytu. Bolo teplo, okná dokorán, dvere na chladničke otvorené, ani dvierka na skrinke s vianočnými ozdobami neboli privreté. To pre pocit.
Sídliskom sa niesol mne dôverný zvuk lovca mamutov. V tme panelových stien niekto skúsený chrápal svoju áriu. Spýtal som sa sám seba kto to len môže byť a hneď som si odpovedal, že netuším. Hoci chrapúňov v okolí musí bývať niekoľko, nik nedal podnet aby sme vytvorili klub. Aby sme sa spoznali, vymenili si skúsenosti s chrápaním, ukázali rany, alebo si spolu, len tak pri káve zachrápali.
Pozrel som sa po okolí, mnohé okná boli otvorené. Márne som hľadal zdroj, ten nebolo vidno, bolo viac než pravdepodobné že leží a spokojne spí. Spomenul som si na všetky spôsoby ako ten zvuk prerušiť, všetko osobná skúsenosť, žiadne fabulácie z časopisov. Zimomriavky mi prebehli telom a slza sa mi tisla do oka.
Smutné oči detí unavene hľadeli na mňa a čakali čo urobím. No mal som oblečené trenky, oblek supermana visel v skrini. Vtedy, do horúcej noci niekto zreval, Nechráp! A zvuk sa stratil.
Lovec sa prebral, posadil sa na kožušine a skontroloval svoj oštep. Vstal a vošiel do jaskyne ťahajúc za sebou stehno mamuta, ktoré pred spaním načal. Skôr než si ľahol k tlejúcemu ohnisku, kde niekto v prachu lúštil sudoku, zobral do ruky praveké kladivo. Na stene jaskyne, v časti denník, našiel voľné miesto a vytesal si tam poznámku, aby nezabudol. Na balkóne sa v horúčavách spí zle, stále ma niečo budí.
