Celý deň som chodil okolo neho a nevedel som sa dočkať, kedy si ľahnem a privriem oči. O druhej popoludní som to už nevydržal. Začal som zívať, vyhovoril som sa sa na veľkú únavu a všetkým som poprial dobrú noc, pretože ráno musím skoro vstávať.
Pomaly, ako keď som naposledy o polnoci otváral chladničku, som si ľahol. Opatrne som sa vystrel a čakal, kedy sa rovina matraca prispôsobí môjmu telu. Vlákna, ktoré sú všité do poťahu a podľa mňa negujú gravitáciu, splnili účel. Výplň matraca sa napojila nawifinu, vyhodnotila moju váhu, výšku a cez komplikované výpočty aktivovala všetky svoje funkcie. Levitoval som niekde medzi zemou a nebom. Zatvoril som oči a zaspal okamžite
Prvý ranný budík, prezývaný tester, ktorý má preveriť hĺbku môjho spánku som nepočul. Nechápem. Druhý budík v mobile, spolu s vibráciou na doske poličky, sa zázračne presunul na kraj a spadol. Neviem vysvetliť, ako je možné, že zvonenie prestalo. Keď sa aktivoval tretí budík, tiež som ho nepočul, hoci intenzita zvonenia pravidelne vyplaší holubov na parapete susedovho okna. Inak prepáč, že to musíš stále utierať
Rádio budík v kuchyni je zvyčajne rezerva, ktorej melódie si vychutnávam pri pití kávy, nachystaný do práce. Ale ako som ležal na tom matraci a z niekade, z nekonkrétna som počul melódie, pocítil som radosť, ako dobre som kúpil. Matrac s hudbou, zazdalo sa mi v polospánku.
Šéfe, takže nie je to tým, že by som k práci nemal vzťah, bol nespôsobilý a chýbala mi zodpovednosť. Na vine je ten matrac, ja som naozaj, tak veľmi chcel. Pozriem sa do slovníka, čo si mi to vlastne povedal a už nikdy, naozaj nikdy nebudem v práci piť kávu a smiať sa zároveň.
