V kuchyni elektrická rúra nastavená na stosedemdesiat, minútky na chladničke rátali čas a nevychovane každému tikali. Rôzne cestá sa pod šikovnými rukami menili na jedinečné dobroty. Jeden plech za druhým požierala žiara elektrickej rúry, nastavená na konštantnú teplotu. Na stole horela sviečka a ja som do toho pískal vianočné koledy. Vraj dotváram svojím talentom čaro blížiacich sa sviatkov.
Keď sme skončili, išiel som vyhodiť smeti, vrátil som sa a všetko bolo upratané. Po pečení ani stopy. V byte bolo cítiť iba vôňu vanilky, s buketom škorice, s citrónovým chvostíkom. Nie, nebudem hľadať, sľúbil som pred rozpálenou elektrickou rúrou a tváril som sa trochu urazene.
Krátko po polnoci som sedel v kúpeľni vo vani, na umývadle mobil, nenáročný zdroj svetla. Na kolenách otvorená krabica s vianočným pečivom. Rozmýšľal som, prečo práve ja musím pískať. Napríklad kamarát v takéto dni má nakázané nosiť boxerské rukavice, je to podstatne mužnejšie.
Na mobilný telefón, prepnutý na tajný režim, mi prišla esemeska. Medvedie labky? Takmer mi zabehlo, keď som prečítal od koho. Na kúpeľni sa otvorili dvere dokorán, lúč svetla mi zasvietil priamo na hlavu. Skúsil som zapískať Tichú noc, ale vôbec som to nedokázal.
