Sú to dobré deti, darčeky by si zaslúžili. Sú poslušné, pravidelne vysypú kôš a upracú plochu na monitore. Zo školy nosia známky, no už neveria, že existuješ. Je pravdou, sú už veľké, na ilúziu so silou jedného megabitu. Na moje rozčarovanie mi začali tvrdiť, vraj si ťa nájdu na facebooku a tam ti teda svoje priania zavesia na stenu.
Ja si toho veľa neprosím. Prial by som si len, aby si mi pod stromček priniesol publikáciu, prípadne s vloženým DVD, Domáce chirurgické úkony, jedálenským príborom, alebo Zaši sa pekne. Prines mi všetky časti, aj bonusovú edíciu, Vytrhni si zub, vyvŕtaj si dieru. Tiež mi prines rušičku odpočúvania telefonických hovorov, lebo keď prenikne na verejnosť informácia, koľko kíl klobás si štvrťročne objednávam, cholesterol založí vlastné odbory.
Pred deťmi som sa schoval v skrini, tu ti píšem. Bola by tu tma, no svietim si svetielkami na stromček. Kúpil som ich začiatkom októbra. Minulý rok som zaváhal, v decembri som kupoval salónky. Nemali. Pani predavačka mi povedala, že kde som bol doteraz, už nie sú. Mal som prísť skôr, ale vraj ak chcem, môžem si kúpiť veľkonočné vajcia. Vieš, milý Ježiško, my sa na tie Vianoce všetci tak tešíme, žeby nám nevadilo, ak by boli každý deň. Fakt.
Za darčeky ti vopred ďakujem a sľubujem, že budem naďalej veriť v tvoju existenciu, tak ako vždy, úprimne a nezištne.
