Tie vykreslili do detailov. Černošky ktoré sa do ich klubu prišli zabaviť.
„No, že ich tam vôbec pustia. Chápeš?" Povedal prvý. „Tá jedna po mne furt pozerala. Hrozná opica." Neveriacky krútil hlavou a pozeral potajme po ľuďoch v čakárni.
„Si neviem predstaviť s takou babou." Zakontroval druhý z nich a zvraštil tvár. „Načo sem lozia. Čo nevisia doma na strome." Ukončil a obaja sa začali chichúňať.
„Keby sa ma dotkla asi by som sa... „ Zavtipkoval prvý a napodobil gestom vracanie.
„Veru tak." A druhý mu pritakal s úškrnom na tvári.
Dvere na ordinácii sa otvorili a objavila sa v nich sestrička. Pozrela na plnú čakáreň a vyzvala prvého aby jej dal kartičku poistovne. Mladík vstal a podával jej o čo žiadala. Potichu sa jej čosi spýtal.
„To sa budem musieť spýtať doktora keď príde. Dnes trochu mešká." Ospravedlňovala sa. Vtom do čakárne vstúpil doktor. Cez ruku mal prehodený plášť a gestom pozdravil ľudí v čakárni. Na tvári široký úsmev. Postavil sa pred mladíka a vypočul sestričku.
„Ale samozrejme, že áno." Zahlásil a ukázal na otvorené dvere do ordinácie. Mladík vstúpil dnu a druhý sa na lavici v čakárni snažil byť neviditeľný. Doktor bol černoch. Vraj veľmi dobrý. Dokázal, že vie liečiť už v čakárni. A nielen diagnózy, ktoré spadajú pod jeho špecializáciu. Ľudia ktorí ostali v čakárni za zatvorenými dverami ordinácie pozerali na mladíka, ktorý tam ostal. Márne čakali že vstane a s veľkolepým gestom odíde. On len sťažka napokon zdvihol hlavu a snažil sa tváriť že práve na niečo prišiel.
