Pochváli som svoj palec, aký je šikovný, čo všetko dokáže. Vybaví korešpondenciu, vytočí telefónne čísla, objedná, dohodne. Môj palec sa vždy zúčastní všetkých dôležitých činností a o mnohých spontánne rozhodne.
Kuriér mal zásielku doručiť do dvoch garantovaných dní. Na tretí deň zavolal, že to bude deň štvrtý. V nepokoji som prežil ďalšie hodiny čakania. Na štvrtý deň zavolal, že tovar doručí o tretej, nedočkavo som ho vyzeral, hodinu po termíne. Mal som nachystané sťažnosti a ponosy. Chcel som sa dohadovať a žiadať kompenzáciu. Argumentovať a byť nahnevaný.
Keď prišiel, prudko zabrzdil svoju veľkú dodávku. Vyskočil z auta mladík, čo ešte včera bol dieťaťom, odsunul bočné dvere. Bolo tam milión balíkov. Niektoré sa nedočkavo posunuli k dverám. Kuriér mal ruky od prachu a na čele kropaje potu. Sústavne mu zvonil telefón a chlapík z neďalekého auta kričal, že ak okamžite neposunie auto, rozbije mu nos.
Prevzal som balík a zaplatil. Ospravedlnenie čo mal kuriér v očiach, ani nemusel vysloviť. Mohol som, ale nepovedal som mu vôbec nič, len jediné; ďakujem.
