Keď zistíš, aké potrebné je držať sa návodov, ako bolí zistenie, že skriňa to nie sú iba tri steny. Aké dôležité je mať krížový skrutkovač a aspoň päť rúk. A aké ťažké je zabudnúť na slová predavača, že tú skriňu má za chvíľu zloženú aj malé dieťa.
Vtedy, keď sa ti mozoľ na dlani začne plniť vodou a triesku v prste konečne zachytíš zubami, zistíš, že sa niekde stala chyba. Dostaneš hlad, veď jedlo je cesta, jedlo je most cez rieku zla, priamo do zabudnutia. Vtedy otvoríš chladničku zdravým palcom pravej ruky.
V chladničke len hurka, čo bola kedysi banánom a rajčina, čo sa ti už dávno snaží prihovoriť z mikroténového obalu. Vyberieš len sedem párkov, zmrznutých na kameň a necháš roztopiť prirodzenou cestou. Vtedy zdvihneš telefón a zavoláš kamarátovi. Príď mi prosím pomôcť, skladám tú skriňu tretíkrát a stále sa nepodobá. Počuješ smiech. Nie, nie je to výsmech, povieš si a okom fľochneš na topiaci sa pokrm. Prídem zajtra, dozvieš sa odpoveď. Vstaneš, otvoríš chladničku, už vieš, že párky musíš zjesť všetky.
