Nevyskúšaš? Ponúklo mi čiernovlasé dievča z trhoviska, možnosť porovnať si očný odhad s realitou. Začervenal som sa. Možno to spôsobili tie igelity, čo tam majú proti dažďu, že som v tom malom zrkadle nalepenom na stĺpe vyzeral taký, iný. Vyhovoril som sa, že plavky čo som si vybral, veľkosť niekoľkých X, nie sú pre mňa. Že nie je dôvod, ísť sa odhaliť za tú vetchú záclonku, za ktorou priestor honosne nazvali skúšobnou kabínkou.
Nie som hanblivý, veď keby mi kvôli dôkladnému vyšetreniu povedali u zubára, vyzlečte sa, nemám s tým problém. Je síce pravda, uvažoval som, že sa budem sprchovať oblečený, ale to len pre to, lebo ako náhle sa vyzlečiem a vložím nohu pod vodu, takmer vždy mi zazvoní telefón. To sa patrí, obliecť sa a tak hovor prijať, veď je nevhodné rozprávať sa s úradmi vystrojený na Adama. Plavky sa ale môžu skúšať, akože a obliekol som si ich na nohavice.
Boli super. Hneď som si predstavil, ako sa v nich slním na pláži a klamem telom, lebo keď ležím, moja silueta sa výrazne mení na atletickú. Sú to plavky, po akých som túžil a na ich šachovnicovom vzore som si výborne zahral dámu, pravá ruka proti ľavej, skóre vyrovnané. Obe ruky mali výhodu bielych kameňov, lebo nech som sa snažil akokoľvek, čierne kamene som na brehu žiadne nenašiel.
