Holuby si z konárikov postavia hniezdo a cítia sa ako doma. Vždy po nich upracem a vymyslím dômyselný odpudzovač, ktorí ešte nepoznajú. Snažím sa byť kreatívny. Naposledy som z čierneho papiera vystrihol siluetu dravca. Celkom ich to rozladilo, postavili hniezda dve.
Ja na tie zvieratá musím pôsobiť nejakou zvláštnou energiou. Ešte neviem, či sa to dá v živote využiť. Zatial ma to prekvapuje. Na terase chalupy som ráno našiel spať kocúra. Ležal schúlený na stoličke, ani sa nepohol keď som prišiel.
Domáci má tých zvierat viac. A oni postupne všetky prídu. Všetky tri mačky. To si nemám ani kam sadnúť. Vzdorujú, nechcú odísť, urazia sa. Potom dorazia sliepky, motajú sa pod stolom a zobú omrvinky. Kohút, ten nie, ten stojí apaticky v diaľke. Po večeroch asi flámuje, kikiríkať začne až okolo desiatej hodiny.
Potom príde pes. Sliepky utečú hneď, mačky nie. Ak mali nejaký konflikt, dávno si to vyriešili. Pes je to veľký, ovčiarsky. Keď vrtí chvostom lietajú z neho chlpy. Nevadí mu to, nie je to žiaden alergik. Ľahne si a sleduje každý môj pohyb. Na návštevu zavíta aj ďalší pes, taký, skoro jazvečík. Ten sa chvostom neteší, keď vystihne okamih, vbehne do chalupy a vlezie pod posteľ.
Dnes prišli aj kone. Oba naraz sa mi zrazu zubili ponad plot terasy. Dožadovali sa pozornosti. No niečo sa zmenilo. Na dvore pribudla zámková dlažba a na streche chalupy satelit. Kravy vôbec neprišli ani ovce sa nezastavili. Niečo sa deje s tou mojou energiou. Pomyslel som si. Kravy, to sú milé tvory, úplne ako mačky, len trochu väčšie.
Psy majú elektronické obojky. Kravy som našiel pásť sa za elektrickým plotom. Vraj majú čip a dajú sa vyhľadať pomocou satelitu. Báli sa priblížiť k plotu. Ale ovce som nikde nevidel.
Kde máš ovce? Pýtal som sa domáceho.
Tam pod lesom, pasú sa pod solárnymi panelmi. Odpovedal. Veľa sa toho zmenilo.
