Hodnotím vzhľad, čo je asi prvé čo mám posúdiť. Úsmev na tvárach, ktoré ho nepoužívajú, viem odhaliť. Vyhladené vrásky, žiarivé oči, biele zuby, funkcie fotošopu boli využité v plnej miere. Tváre vyzerajú bez starostí, akoby ani nežili v prítomnosti. Chýbajú v tvárach vrásky, ktoré tam musia byť, tie ktoré sa tvoria rokmi v kútikoch očí od úprimného smiechu. I tie uprostred čela, keď sa treba nad niečím ľudsky zamyslieť. Podľa vzhľadu ľudí na letákoch sa rozhodnúť nedokážem.
Čítam text, aby som sa správne rozhodol. Starostlivo vyberané slová, hlavné také, ktoré sú v kurze. Nič komplikované, jednoduché vety, slová, jednoduché sľuby. Ctrl+C, Ctrl+V zažíva renesanciu. Nikto ti nemôže dať toľko, koľko ti ja dokážem sľúbiť. No ja sa stále neviem rozhodnúť.
Na jednom letáku má dáma spoločenské šaty. Vyzerá to slávnostne a je to vizuálny odkaz, dáma to asi myslí vážne. Čierna sukňa a biela blúzka nič nepokazí, tie časy sú už dávno preč. Na inom letáku má chlap na košeli vyhrnuté rukávy. Je to lacný trik, vždy si pri takejto póze spomeniem na starého Lajoša. On si takto si vždy vykasal rukávy na košeli, keď išiel miešať mäso na klobásy. Ja stále váham.
Kvalita použitého papiera by mohla pri rozhodovaní zavážiť. Tiež farebnosť tlače. Tráva musí byť zelená a obloha modrá nech sa píše akýkoľvek rok. Niekto sa rozhodol pre lacný papier a kvalita tlače je mizerná, formát papiera minimalistický. Ako sa dá niečo vážne sľúbiť na toaletnom papieri. Našťastie sú tu ďalší kandidáti, ktorí sa rozhodli nešetriť. Kvalitný papier, brilantná tlač, niekoľko strán obrázkov a textu. Formát tlačovín je veľkolepý, ako opísané plány. Dám si ešte chvíľu, aby som sa definitívne rozhodol. Ešte raz prelistujem letáky a všetko podrobne preskúmam. Musím sa správne rozhodnúť, ktorý leták dám na dno smetného koša, na ktorý ošúpem zemiaky a do ktorého zabalím to, čo ostalo z údenej makrely.
