Prosím, nevzdávaj to

Nevzdávaj to. Nebojuješ len za seba ale za všetkých a pre všetkých ktorí ta poznajú. To som ti vravel úplne na začiatku. Keď ti po vyšetreniach povedali pravdu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Videl som ako nádej a apatia prechádzajú tvojou mysľou. Keď už sa zdalo že si sa zmieril došla depresia.

Až po mesiaci si zdal si sa pripravený bojovať. Ísť ďalej. Začal si veriť že život ide ďalej. Veriť tomu čo je pravda. Napísali ti harmonogram liečby. Ty si do kalendára poznamenal tú spleť chemoterapií a ožarovania. Povedali ti že každý to znáša inak. Ty si sa cítil silný. Chcel si to absolvovať a veril si že liečbu budeš znášať dobre. Mal si pravdu najmä na začiatku sa to tak zdalo.

Počas chemoterapie ta prestalo počúvať srdce. To tvoje veľké a choré. Musel si prestať ale pokračoval si z ožarovaním. Dôkladné vyšetrenie ukázalo že srdce to zvládne. Všetko sa zdalo byť tak akosi normálne. Čas plynul. Dávky na ožarovanie zvýšili a ty si začal chradnúť. Vždy po tom v ten den si si každých pár minút šiel ľahnúť. Vraj si cítil spálenú kožu všade kde si sa pohol. Ak si sa pohol. Po každej kúre si sa dával dohromady aby si mohol absolvovať ďalšiu. Cítil si sa mizerne. Vraj je to normálne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vracali sme sa s prechádzky. Z takej tej malej. Pár krokov okolo domu a rýchlo spať. Zrazu si zastal a telom ti prešla bolesť. Prevrátil si hlavu k oblohe. Zatínal si zuby bolesťou. Nevedel som čo sa deje. Pristúpil som k tebe a objal ťa. Snáď v poslednej chvíli inak by si sa zosypal na zem. Všetky svaly na tvojom tele prestali počúvať. Bol si ako bábka. Poddajný. Bezmocný.

Od domu sme neboli ďaleko. Zobral som ťa na ruky a ten kúsok som sa snažil utekať. Po tom hrboľatom chodníku a cez križovatku kde zázrakom svietila zelená.

Doma som ta uložil do postele. Bolesť ta prechádzala. A sám si už vedel pohnúť hlavou. Zaspal si a zdalo sa že to čo prišlo tak znenazdajky pominulo. Sedel som v obývačke a modlil sa. Nikdy som to nerobil s takou vervou. Do kostola nechodím a snáď kým zostarnem prídem na to či veriť alebo nie. Ale veľmi som si prial a prosil ho že nech dobre zváži či nestačilo. Na jeden život a tak krátku dobu.

SkryťVypnúť reklamu

Včera sme sa na tom smiali. Máš v hlave plány tak ako vždy si mal. Plánuješ budúcnosť. Tá moja modlitba nikde neuviazla. Nestal sa zázrak akoby každý čakal. Mal si ju v sebe vždy. A teraz nanovo si našiel svoju vieru.

Marian Baran

Marian Baran

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  660
  •  | 
  • Páči sa:  440x

mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík:  OsobnéOdpočutéOdkazyNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
INESS

INESS

107 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

223 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu