Pol kila krkovičky na drese v kuchyni, precízne nachystané na uskladnenie, čakalo na priestor v mraze. Vybral som som celý obsah mraziaka, aby som našiel tri balíky ktoré som potreboval. Keď som to chcel uložiť späť, už sa mi to nepodarilo. Nevysvetliteľná záhada mraziaceho priestoru. Ak vyberieš z mraziaka balíček mäsa po ktorom je dopyt, to čo ostane tam už neuložíš.Tetris v úložnom priestore zariadenia je komplikovaná hra, pretože diely čo držíš v ruke, ti primŕzajú o prsty.
Práve som doumýval okná, aby Ježiško videl do bytu, keď bude letieť okolo. Aby videl či je správne a či sme doma. Na čisté okná si on potrpí. Zimné rukavice i šál som si nechal a otvoril dvere do mraziaka. Architektúra priestoru ma ohúrila a dlátom som vylúpil prvý kus, ktorý sa nedal rukou uvoľniť. Dopadol na parkety, hlučne sa odrazil a kĺzavým pohybom sa šmykol ku stene. Skúsil som ďalší, nešiel, pomohol som si fénom.
Postupne som sa dopracoval k zóne ľadu. Ako archeológ som prechádzal časovými vrstvami. Jahody od leta, petržlenová vňať a celkom malý, rezervný balíček slaniny. A potom len územie ľadu. Rozmraziť a utrieť. V zajatí ľadu bola primrznutá postavička lega. Nehybne stála v mínusových hodnotách a usmievala sa.
Prekvapilo ma to. Vybral som ju, utrel a preskúmal jej zjav. Na hlave malá helma, na tvári nezničiteľný úsmev a v ruke čakan. Spomenul som si, ako som naposledy šomral, keď som rozmrazoval, prečo to musím stále robiť. Či neexistuje niečo, čo by mi tú prácu uľahčilo.
Odniesol som lego postavičku do detskej izby a položil na poličku vedľa draka. Vedľa supermana, do spoločnosti troch zelených vojakov, ktorí nehybne hľadeli na malé auto s namaľovaným bleskom.
