Po pár metroch som za chrbtom začul dupot nôh. Zľakol som sa, otočil a videl som ako priamo na mňa uteká chodník plný dievčat a žien. Pochytila ma panika a radosť zároveň. Váhanie to bolo ale krátke, pretože strach pošepkal niečo radosti. A hoci radosť sa stále tešila, bolo to už jednoznačne zo strachu.
Začal som pred nimi utekať. Teda myslel som si že utekám, no beh to nebol. Podarilo sa mi spraviť krok a mal som ich v pätách. Uskočil som na trávnik a chránil som si hlavu, pretože úder do nej by mi mohol niečo spôsobiť. Napríklad zničiť účes.
Cez tristo rôznych parfumov preletelo vedľa mňa. Spôsobili silný vietor, ledva som sa udržal na nohách. Obočie strapaté, ofina na druhú stranu. Pulz dvesto sa hlásil a nevedel prečo, ani jedna sa ma ani nedotkla. Chvíľu som pozeral za nimi a potom som začal hľadať ten strom na objatie.
Na lavičke sedel starý pán, sledoval ma. Ste v poriadku? Spýtal sa starostlivo a ak by som ležal dotknutý, asi by vstal. Doplnil, môj život v troch sekundách chlapče.
