Chvíľu som v duchu rátal ovce, ktoré preskakovali plot. No ovce to boli spontánne. Niektoré čo preskočili, sa opäť postavili do radu. Alebo začali skákať rýchlo a ja som nestíhal rátať. Jedna ovca ostala stáť pred plotom, zdvihla hlavu a škodoradostne sa začala pozerať priamo na mňa.
Niečo pred polnocou som sa zobudil na radostný výkrik od susedov. Začala hrať hudba, výbuchy smiechu sa niesli panelovou akustickou konštrukciou. Keď polnočný ruch neutíchal, vstal som. Bolo to prvýkrát tento týždeň, keď dôvod nebol môj hlad.
Zazvonil som i zabúchal na dvere nočného nepokoja. Bol som náležite rozčúlený. Dvere otvorila neznáma osoba s pohárom a so závanom alkoholu, i cigariet za chrbtom. Osoba pri dverách si ma premerala, k slovu ma nepustila. I vstúpil som, že svoje rozhorčenie s rušením nočného pokoja prednesiem priamo a neodkladne.
Samuel, ak ti raz bude otec ukazovať fotky z toho večera, keď si sa narodil, tak ten v tom čiernom župane, tak to som ja. Keď sedím, mám kolená pri sebe a keď rozpažujem tak iba málo, má to svoje opodstatnenie, to pochopíš. Na niektorých fotkách, keď sedím, mám prekrížené nohy, nevysvetľuj si to zle, som veselej povahy, ale uzol zaviazať neviem dôkladný. Na tej fotke vo výskoku, Samuel, tú keď ti otec ukáže, už nikdy s ním neprehovorím.
