Predstavenie spolupatričnosti a úcty. Bez divákov. Úprimná improvizácia života. Vek im obom už vpísal do tváre svoj monogram. Je zvláštne že obom takmer rovnaký. Akoby odmena za spoločne strávený čas.
Je to všedný obraz, ktorý asi neprekvapí. I mňa sprvu nezaujal. No hodil som do košíka ďalšiu zo svojich obľúbených konzerv. A ked som hľadal salámu ktorá vydrží v chladničke aspoň mesiac okolo ich siluet sa začal tvoriť taký zvláštny rám. Snažil som sa ho ignorovať úvahami že i ananás v konzerve ktorý som dal do vozíka je ovocie. A aspoň nezhnije tak rýchlo. Že nezostarne ak naňho zabudnem.
Starý pán ju objal okolo ramien a čosi jej zašepkal. Ona sa okúňavo poobzerala a vložila do košíka obrovskú čokoládu ako tromf. Tú z orieškami a želé. Pri pokladni si stará pani nechala nakrájať desať deka diétnej salámy. Vtom on na ňu pozrel. Nič nepovedal. Len tak pozrel. Ona chápavo prikývla a dala dokrájať ďalších desať deka. A ešte jeden spoločný pohľad a stará pani poprosila dva páry párkov. Starý pán sa usmial. Pustil vozík, prešiel okolo mňa a kdesi sa v obchode stratil. Pokladníčka doblokovala tovar a pozrela do prázdneho košíka.
„To je všetko?" Spýtala sa.
„Nie. Manžel ešte išiel zobrať múku. Zabudla som." Povedala a pozrela kdesi neurčito do prázdna. Za mňa .Obzrel som sa tiež. No nechápavo z toho aké spojenie môže existovať. Čo všetko treba do takého spojenia dvoch ľudí investovať. Koľko kompromisov. Pomedzi regále sa vracal starý pán a v ruke zvieral kilo múky.
„Ako si vedel?" Spýtala sa zatiaľ čo on položil múku na pult pred pokladníčku. On sa len nemo usmial a v tvári mu pribudlo ďalších pár vrások.
Mal som z tých dvoch príjemný pocit. Akoby som ich už poznal dávno no až teraz som ich mohol uvidieť. Niečo ako memento.
Rokmi všetky tie silné emócie vykryštalizovali. Všetky pocity ostali len majú iný význam a inú tvár. Oni vekom zrástli do seba ako konáre stromu. Splietli sa do seba ako vrkoč. Navzájom sa podopierajú ak je zlé počasie a zafúka vietor. Dajú si silu ak jeden z nich zhodí z konára čo len jeden list.
Ešte som zahliadol ako kráčajú preč. V ich stopách bolo cítiť všetok ten smiech. Tie slzy čo spolu vyronili. Ruka v ruke. Každý s jednou igelitkou. Tak ako celý život. Každé bremeno na dve polovice.
