Mám intenzívny pocit, že by som mal niečo urobiť, niečo zásadné. Niečo, čím by sa myseľ upokojila. Ale z tých tristo vecí, čo ma napadlo, sa ani jedna nedokázala rozvinúť do konkrétnej činnosti. Z okien bytu vidím takmer na tri svetové strany.
Svieti slnko. Vyšiel som na balkón, sadol som si a vyhrieval sa na slnku. Je to príjemné. Keď privriem oči, snažím sa počuť more. Snažím sa počuť vlny, ako umývajú breh kontinentu. Ale na pláži sa niekto snaží príklepovou vŕtačkou vyvŕtať dieru. Tristoprvá vec, čo by som mal určite urobiť.
Majo, si to ty? Počul som hlas z vedľajšieho balkóna. Vzápätí sa spoza priečky medzi balkónmi vysunula susedova hlava, na tvári rúško. Ty si doma?
Som doma. Odpoviem
To je fajn. Ako sa máš? Nadhodí na dialóg. V paneláku oproti býva desať psov.
Dobre. Odpoviem stroho, lebo dobre, tak sa mám, len neviem presne či je to tak. Čo sa opaluješ? Opýtal som sa.
Nie. Mali sme včera na večeru kapustovú. Vieš, tá je dobrá na imunitu. Žena ma musela vyhnať na balkón. Povedal a tlmene sa zasmial.
V ochrannom rúšku? Nedalo mi.
Spoza priečky sa vysunula susedova hlava. Veď počkaj, keď zafúka vietor.
