Chcel ma informovať, že bude odbočovať do prava. Úplne ma to rozladilo. Čo robíš?, skríkol som šokovane na neho. Zatrúbil som a prostredníkom na ruke mu ukázal kde je obloha. To čo je za spôsoby, úplne som stratil prehľad o dopravnej situácii. Ešte šťastie, že svojím konaním nespôsobil kolíznu situáciu. Niektorí vodiči sú fakt trápni.
Naposledy som videl použiť smerovku chlapíka voktávke pred mesiacom. Bol to šok. Niektorí vodiči i chodci si maníka odfotili. Nechápem prečo to vodiči robia, prečo tak riskujú, veď ja viem kam budú odbočovať. Ak šofér šliapne na brzdy, bude to doľava. Ak zapne stierače, isto to bude doprava.
Kto už dnes používa smerovky. Ja keď chcem odbočiť, odbočím. Zaraďujem sa do iného pruhu? Všetci v tom pruhu pribrzdia. Keď zabudnem odbočiť, zastavím a nacúvam. Nikdy to nikomu nevadilo a všetci mi umožnia vykonať manéver.
Na benzínke som ho zbadal, tak som tam odbočil. Počúvaj, oslovil som ho priateľsky, vieš čo si urobil? Viem, ospravedlňujem sa, šmykla sa mi ruka. Dobre, chápem tvoje šmyknutia, prijal som ospravedlnenie. Bol to ten týpek, čo má bezpečnostný pás zapnutý aj na bicykli a na prechode pre chodcov vždy zastaví, lebo má asi brzdové doštičky zadarmo. Pokrútil som nechápavo hlavou a nacúval som do križovatky, aby som sa tam otočil.
Všetci mi zamávali a pozdravili s pochopením. Zdvihol som radlicu na svojom buldozéri trochu vyššie a vyrazil k obchoďáku nakúpiť. Že tam nazaparkujem? Ja vždy, tri metre od pokladne.
