Tma na samote

Starý dom voňal drevom a hlinou. Chlapec opatrne vošiel dnu a počul ako mu pod nohami škrípe piesok. Prešiel cez celú miestnosť až k peci kde voňala lipa. Nedočkavo sa zvrtol a vrátil sa späť pred dom kde cítil slnko ako mu svieti do tváre.

Písmo: A- | A+

Cítil pokosenú trávu. Mama išla pomôcť zvážať seno. Dedkovi a babke. Počul dedkov hlas ako komanduje a z diaľky sa ozývali jeho slová. Chlapec chodil okolo domu alebo zašiel za teľaťom do maštale. Mali aj mačku a psa. Každú chvíľu mal prísť doktor. Chodil každý mesiac. Bol to starý doktor a chlapcovi sa s ním dobre rozprávalo. Neraz ho pred mamou pochválil aký je šikovný na svojich päť rokov. Doktor stále nechodil a tak chlapec zašiel k zamrežovanej studni. Ďalej nesmel sám. Hlasno do nej zakričal a zdalo sa mu že zdola sa ozýva hlas úplne rovnaký ako dedkov. Mama mu povedala že tam bývajú odvtedy čo sa narodil. Otec musel niekam odcestovať a už sa nevráti. No vraj sa odsťahujú z tej samoty v lese do mesta ked mama nasporí pár korún. Tkala koberce ktoré dedko nosil do mesta na trh. Rád jej pomáhal. Motúzy voňali tak zvláštne. A buchot tkáčskeho stavu pôsobil upokojujúco.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Začul ako sa rozštekal pes. Okríkol ho a vydal sa späť k domu. Po ceste zdvihol zo zeme tvrdé jablko o ktoré zakopol.

Ked mama počula štekot psa vybrala sa i ona z lúky do domu. Neponáhľala sa. Vedela že obaja budú sedieť v izbe a rozprávať sa. No ked prichádzala, už z diaľky videla že dnes neprišiel starý doktor. Pridala do kroku. Nečujne prešla okolo mladého doktora ktorého poznala z mesta a sadla si na kraj drevenej lavice.

„Mami. Čo je to slepý?" Kričal chlapec na mamu ktorá sedela pár krokov pred ním a ticho plakala. Tak ako sa za tie roky naučila. Každým dnom sa odhodlávala že to urobí. Že mu to povie. No videla že je šťastný že nemá vôbec tušenia že je iný. Tam na konci sveta zhasla všetky svetlá. A slnko hrialo do tmy. Všetko malo tvar i farby. Neklamala len inak opísala svet. A pár ľudí čo došli až tam nikdy nerozsvecovali. Vedela že teraz to bude ťažšie všetko mu vysvetliť. Netušila ako to príjme. Pomaly vstala, sťažka ťahajúc nohy za sebou pristúpila k nemu. Pohladila ho po čiernych vlasoch ktoré mu padali do očí a začala opatrne rozsvecovať všetky svetlá. Pretože len mamy dokážu takéto zázraky. Dokážu zhasnúť i rozsvietiť tak aby to nebolelo. 

Marian Baran

Marian Baran

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  668
  •  | 
  • Páči sa:  716x

mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík:  OsobnéOdpočutéOdkazyNezaradené

Prémioví blogeri

INESS

INESS

131 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Dušan Koniar

Dušan Koniar

785 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Igor Pogány

Igor Pogány

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

775 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu