Hľadal som tričko, hmatom skúšal materiál a porovnával cenu. Príjemné teplé farby sa striedali na vešiakoch, ponúkali dostatočnú škálu na výber. Prevažovali tričká s rôznymi nápismi, krátkymi slovami, alebo slovnými spojeniami. Pani, s kabelkou na predlaktí, prezerala tovar na vedľajšom stojane. Tričko zvesila, natiahla ruku v pravdepodobnej výške osoby, ktorej hľadala oblečenie. Prižmúrila, nahla hlavu a potom nazbieranú látku poťažkala v ruke.
Predavačka chvíľu postávala bokom. Dávala kupujúcim dostatok súkromia.
„Môžem vám pomôcť." Predavačka položila otázku pani pri stojane.
Vytrhlo ju to zo zamyslenia, pozrela na predavačku.
„Ďakujem... a viete, že áno." Zareagovala pani. Pozrela letmo po predajni. „Aj sa mi pozdávajú niektoré kusy, ale čo je prosím vás napísané na tom tričku. Čo znamenajú v preklade tie slová?" Zvesila zo stojana ďalší kus. „Alebo toto?" Vyrovnala látku, aby bol anglický nápis čitateľný.
Keď som chodil do piatej triedy, nápisy na tričká sme si vyrábali sami. Najskôr na tvrdý papier ceruzkou vyznačili obrysy písmen, tie potom vyrezali nožíkom, položili na textíliu, na miesto, kde mal byť text. Dôležité bolo dosiahnuť, aby sa papier čo najlepšie dotýkal látky, pretože nápis sa nanášal emailovým sprejom. A to v niekoľkých vrstvách, ktoré sa nechali dôkladne zaschnúť. Boli mená futbalistov, spevákov, alebo slová, ktoré pútali pozornosť. Hľadal som také v časopise, ktorý spolužiakovi doniesol otec s cudziny. Boli tam odfotené spevácke hviezdy tej doby a rozhovory. Titulok jedného článku ma zaujal. Prepísal som si ho na papier a doma z výkresu vyrezal formu, ktorú som použil na nástrek nápisu na tričko.
Hneď na druhý deň som si to biele tričko, takto upravené, obliekol. Išli sme na exkurziu do múzea. Chalani uznanlivo pozerali na môj výtvor. Učiteľka nechápavo krútila hlavou. A turisti v meste nespustili zo mňa oči. To tričko bolo ako z obchodu. A na ňom nápis veľkými písmenami: „ I AM A FOOL "
