Keď si ráno sedel za volantom svojho pluhu, isto si vedel, že si na tej ceste neskoro. Viem, keby to bolo na tebe, celú noc odhŕňaš tú hnusnú kašu z ciest. No ty riadiš pluh a teba niekto iný. Asi spiaci princ, syn čísi, či sused, spolužiak zo strednej, ktorému nemá kto dať pusu na čelo.
No ty by si mal vedieť, že fyzika je veda, no nie tak ťažká, ako tá kaša čo si ráno odhrnul na zástavku autobusu, kde sme stáli my, skutoční ľudia tou gravitáciu držaní pre zemi. So spusteným pluhom si prešiel okolo po ceste, rýchlosťou cez šesťdesiat za hodinu.
Vieš, fyzika. Uhol dopadu sa rovná uhlu odrazu. Zákon zachovania energie, či len insitný pohľad na výsledok tvojej práce. To čo odhrnieš, niekde premiestniš, nestratí sa to ako tá soľ, čo si mal nasypať z bodu A do bodu B.
Fyzikálny zákon len pre teba, Archimedov zákon v skratke. Ak hodíš do vane v ktorej máš napustenú vodu, mikrovlnku, hladina stúpne. Ak tam prihodíš tehlu, hladina tiež pôjde hore. No ak tam šupneš ihlu, nič mimoriadne sa nestane. Otázka len pre teba. Čo by sa stalo, ak by si tam hodil svoj mozog?
