Občas s telefónom telefonujem a vtedy sa cítim nesvoj, lebo viem koľko energie táto činnosť spotrebuje. Môže sa mi vybiť batéria a hoci nosím so sebou stále nabíjačku, sú chvíle a miesta, kde je toto príslušenstvo zbytočné. Nie na každej stene sa nachádza zásuvka s elektrinou, to je skutočnosť ktorá neteší.
Signál mobilných operátorov ten je už skutočne všade, ale nájsť dostupnú zásuvku mimo domova je mimoriadne náročné, najmä v noci a cez deň. V mojej obľúbenej kaviarni majiteľ s dôvtipom nainštaloval vedľa každého stola jednu. Napája lampu nad stolom. Ak je to nutné batériu si tam rád nabijem.
Štandardne to obsluhe nevadí a nechá ma tých pár minút potme, pretože vie aké je dôležité mať batériu nabitú. To som hneď spokojný a štedrý zákazník, keď polejem to svoje políčko na farme. Majiteľovi to trochu prekáža. Vysvetľoval som mu, že je to takmer tá istá spotreba elektrickej energie ako svietidla, ktoré je počas nabíjania vypnuté. Dal mi za pravdu, len mu niekedy vadí tá tma v podniku, pretože toto ma každý rád. Tie veci čo sú zadarmo.
Videl som raz muža v obchodnom centre, v jednej z bočných uličiek sedel na zemi pri zásuvke a nabíjal si telefón. Pomyslel som si, génius. Pretože nájsť niečo také a dostupné pre všedného návštevníka je takmer nemožné. Život s nabíjačkou vyžaduje veľa kreativity. S jej prebytkom stál chlapík pri hlavnom vchode do potravín na špičkách. Mobil v ruke a šnúra nabíjačky končila v zásuvke meter nad ním, nikdy som si ju tam nevšimol. Netušil som ako to dokázal, ale vedel som aká sila ho k tomu prinútila. Samozrejme drahá, nezabudnem. Polovicu chleba a dve mlieka. Potvrdil do telefónu objednávku.
