Ako som tak ležal, tak som sa cítil celkom nepotrebný. Nočná existencia neponúka pre spriaznenú stranu žiadne výhody. Lepšia polovička spokojne odfukovala na vyhradenej polovici postele a s kadenciou parnej lokomotívy s prelomu storočia, búrala všetky zábrany o duálnom dialógu. Aj by som sa bál o sklenené výplne okien, keby som nevedel, že nie sú popretkávané titánovými drôtmi skrz.
Ale vtedy som zbadal na posteľnej plachte niečo, čo sa hýbalo a ja som pochopil prečo nespím. Že som bdelý kvôli tomu, aby som chránil spiacu polovičku a všetky osoby dostupné v rádiuse niekoľkých kilometrov proti neznámemu živočíchovi, ktorý bol v pohybe. Neznámy živočích sa pohyboval po plachte a vyzeral hrozivo už len kvôli tomu, že bol.
Vybral som baterku a posvietil si naň. Jeho pohyb nebol intenzívny, ale bol dynamický a nedefinovaným spôsobom ohrozoval. Snažil som sa ho rukou zahlušiť, pretože mi prišlo prirodzenejšie udrieť, ako ráno tvrdiť že som narušiteľa nočného pokoja chcel vyniesť v náručí k dopravnej značke začiatku mesta, čo by nik neveril.
Keď som skončil, moja karma prudko vzrástla. Sfúkol som nehybného živočícha s postele, čo som hneď vyhodnotil ako minimum námahy s maximálnym dosahom. Zaspal som okamžite, ako lovec čo dotiahol mamuta pred jaskyňu.
Ráno mi bola položená otázka, čo som to v noci robil. Stručne som vysvetlil svoje nočné ambície. Vtedy sa stalo to, čo si nik nepraje, čo si žiaden lovec, strážca nočného pokoja neželá. Lepšia polovička zdvihla zo zeme chuchvalec tkaniny, zo svojej ponožky. Ty si chcel zabiť moju ponožku? Veď vieš že mi ich uplietla moja mama.
