Udržiavam čistotu, ale raz za čas treba poriadne pritlačiť. Aj som si vedro nachystal, saponáty a všetky tie ostatné veci. Rukavice som si natiahol, no potom som si na chvíľu sadol, nech si stanovím plán. Počas plánovania som spontánnou analýzou došiel k záveru, že to nie je až také zlé. Že by to mohlo byť aj horšie, ale nie je.
Pozrel som do rohu miestnosti a tam si spokojne odpočíval chuchvalec prachu. Cítil sa sám a opustený. Bezradne sa tam chvel, poháňaný neznámou energiou. Vstal som, chcel som ho zobrať a navždy zbaviť všetkých pocitov. No len čo som sa k nemu priblížil, prevalil sa na bok a odkotúľal sa cez dva metre smerom ku vchodovým dverám. Až som sa zľakol, že čím ma zbadal.
Čupol som si a začal som sa k nemu zakrádať, predpokladal som že od chrbta. No on, zhluk prachový, urobil dômyselný úskok bližšie k dverám. On niekam chce ísť, vravím si v duchu, aby ho moje hlasné slova nevyplašili úplne a odomkol som dvere do bytu. Chuchvalec sa dal do pohybu a dopravil sa na chodbu pred byty susedov. Chcel som potichu privrieť dvere do môjho bytu, nechať ho tak, darebáka prízemného. Ale tento mesiac mám upratovaciu službu v spoločných priestoroch, zas by sme sa takto stretli, ako chlap s prachom.
Prešiel som okolo neho krokom baletky a otvoril dvere k výťahom. Pohol sa, chuchvalec jeden a ako taký pán sunul sa k oknu. Napadla ma geniálna myšlienka, že privolám výťah, kopnem ho tam a navolím najnižšie poschodie, no keď som sa k nemu priblížil, šliapol som mu na prach. Zdvihol som ho opatrne dvoma prstami a otvoril okno, aby som ho mohol vyhodiť. Z bytu vyšla suseda. Zbadala všetko pootvárané a mňa v jednoznačnej póze. Á, vy ste teda ale pedant.
