Postupne som ochutnal všetky dobroty tejto čínskej reštaurácie, aj niekoľkokrát a našiel som to najlepšie. Ostrokyslú polievku si objednám takmer vždy a tiež chrumkavé kura, ktorého bonusom je to, že je naozaj chrumkavé. Kuchár ho po opečení nabodne na veľkú vidličku a vzdiali sa do zákutí kuchyne, kam na neho nevidno. Možno nechce, aby hostia videli záverečnú prípravu tejto dobroty, ktorá je uchovávaná v tajnosti po tisícročia, ako prísne strážená receptúra na výrobu studenej vody.
Pravda je ale taká, že je to tam celkom fajn. Spomenul som túto reštauráciu aj kamarátovi, keď sme sa poobede náhodou stretli pred knižnicou, kde som bol náhle vrátiť požičanú knihu spred štyroch rokov. Prikývol, vraj to tam pozná a už tam bol. Hneď som sa ho opýtal čo si objednal, lebo som očakával, že spomenie moju obľúbenú delikatesu. Myslel som, že sa chrumkavé kura stane nosnou témou nášho rozhovoru, kým nezapadne slnko, alebo kým nás niekto nevytlačí spred vchodu do knižnice. Pozrel na mňa vážne. Dal som si kebab a americké zemiaky. Predstav si, tatarku nemali.
