V tieni pod stromami kráčal dedo v mokrej košeli, pozeral po okolí a z mokrej košele mu kvapkala voda. Zastal neďaleko, vedľa ležiaceho mladíka a opýtal sa ho. Nevideli ste náhodou moju deku? Mladík sa posadil a rozhliadol, zjavne sa cítil otázkou zaskočený. No chcel pomôcť, vyzvedal, a ako tá deka vyzerá? No viete, je taká celkom obyčajná. Odpovedal prišelec.
Potom starúch len tak stál, pozeral po okolí a z čela si utrel pot. Vedel som, že osvieženie z vody sa práve vyparilo. Ste tu sám? Spýtal sa ho mladík. Nie, som tu s manželkou. Starec si prečesal šedivé vlasy a na čele mu pribudlo niekoľko ďalších hlbokých vrások. Mladík sa postavil a spolu hľadali dámu s ktorou tam starý muž bol. Zbadať staršiu dámu je predsa celkom jednoduché.
Ubehlo pár minút, keď som začul radostný hlas. Tu si zlatko? Som ta hľadala. K starcovi pristúpila opálená slečna a chytila ho za ruku. Dedo sa na prekvapeného mladíka pyšne uškrnul. Vždy ma nájde, povedal a objal dvadsať rokov v bikinách. To viete, je to pre ňu naozaj jednoduché, skonštatoval mladík.
