Aj som obdivoval tie jeho city, bol to intenzívny vzťah. Veď je pekné mať rád, hoc aj dievča čo váži cez sto kíl. Boli takí, čo sa mu smiali, vraj fajn, štíhle nohy, ale v kine ho s ňou nikdy nevideli. A nemôže mu porozprávať, čo cez deň doma, či v škole zažila. Fero sa s ňou ale často rozprával, čo mu ona vravela, som nevyzvedal. To sa nepatrí.
Raz ma zavolal, že ma s ňou zoznámi. Bol som prekvapený, naozaj to bola krásna kobyla, mala čiernu hrivu a v očiach takú zvláštnu iskru. S iným koňom by som si už dávno potykal, ale s tou jeho kobylou sa nedarilo. Mohol som sa previesť, zajazdiť si po lúke, ale asi sa jej nepozdával môj vzhľad. Darmo som na ňu milo vravel, presviedčal. Zaťala sa a erdžala takmer po každej mojej vete.
Baba ako sa patrí. Neobalamutíš ju medovými rečami, ani maškrtou. Ani keď ju učešeš, nepovolí. Hrdo vzdorovala vtieravému nápadníkovi, ktorý ju na chrbte škrabal. Až keď má hryzla, Fero mi so smiechom povedal, že si ma len doberá. Tak to mi cudzie nebolo. Taká bola, tá jeho štvornohá krásavica a on ju ľúbil ako koňa.
