Vtedy som sa potešil plochej streche o ktorú sa delím s ďalšími jedincami. Veď strecha to je základ. Strecha to je bodka vo vete, keď ťa niekto spovedá zo súkromia.
Ležal tam a spal pod oranžovou dekou. Napadlo ma, že teplo v týchto dňoch je boh, ku ktorému sa modlí pravidelne. Možno sníva aj o stole plnom dobrôt, o niekom, na koho musí počkať, kým zakrojí vrúbky kuchynského noža do pokrmu.
Takto som rozmýšľal, čo všetko mu môže chýbať, čo potrebuje. A z celej škály čo napadnú, bolo ťažké vybrať to podstatné. A potom nasledujúce ráno, bolo skoro, čas sa dal vyjadriť v dvoch numerách, videl som ho ako kráča oproti mne. Ťahal kočík a na ňom zavesené plyšové hračky čo našiel pri kontajneroch.
Už bol blízko a napriahol sa k otázke. Prvé ma napadlo, že bude chcieť peniaze a odhadol som mince v mojom zadnom vrecku. Obidve do seba uvoľnene narážali. V živote síce nie sú peniaze dôležité, ale autor tohto výroku chýba, ako podstatný predmet v jeho vete. Napadli ma aj cigarety a sila splodín horenia. Prosím vás pane, neviete koľko je hodín. Spýtal sa ma celkom vážne.
