Každý, kto si udržuje čistotu v obytných priestoroch priebežne, podľa vlastného vkusu, považuje posledné upratovanie v roku skôr za príjemný rodinný rituál, ako dôvod sa povadiť a predčasne si povyhadzovať darčeky na oči. Tak ako v rodine mojich susedov. Síra, zo škatule červeného vína, vyprcháva pokojným tempom v príjemnej atmosfére oprašovania poličiek od formálneho prachu, za zvuku kolied a ľahkých popevkov.
Pohltila i mňa táto atmosféra, zvesil som plavky zo sušiaka a odložil ich vedno s kolieskovými korčuľami a krémom na opaľovanie do skrine. Korčule využívam striedmo, takmer nikdy, no sú príjemným spestrením zariadenia bytu, lahodia oku každej návšteve. Potom som pozrel krehko na sklenú výplň okna a usúdil, že dôvod ich umytia sa výrazne stráca s nadmorskou výškou. Veď keď Ježiško neuvidí do bytu, či je správne, zorientuje sa inými, vyššími emóciami. Napríklad kvalitnou GPS. Na začiatok som otvoril okno a vyvetral. Á, čerstvý vzduch; zašveholil nepoznane môj jediný kvet listami.
Už dávno som si všimol, že ľudia prehnane posadnutí sterilitou svojho príbytku, nemajú v mysli pokoj. Nevedia čo to je, keď po návrate domov ich natešene privíta rozvírený prach. Netušia, aké príjemné sú spomienky na blízkych, cez šmuhy na nábytku. Žijú svoj život, so syndrómom natierača Eiffelovej veže, keď skončia, musia začať odznova. S tichým modelom vysávača na kolenách, čakajú iba krátku chvíľu, kým sa byt zas znečistí a budú môcť použiť nový saponát.
Ja sa o svoj priestor starám sústavne, aj dečku spod televízora periem pravidelne. Sused v roláku, na ktorom sú dva rúžové slony zapletené do seba chobotmi, doumýva okná a urobí všetko, čo zvykne v také dni. No napriek tomu, mu nič nebráni vítať silne poriadkumilovných hostí, hoci hneď na druhý deň, slovami; Poďte ďalej. Máme tu možno trochu neporiadok, prepáčte, ale my tu žijeme.
