Výčitka v tvare mrkvy ti gniavi zmysly a tiež iné, nejasné správy vedomia, že sa niekde stala chyba. No bude to vekom, veď klikou už ani tisíc nespravíš.
Čo vidíte? pýta sa optička s trstenicou v ruke. Vidíš ju a vieš že je fešná, otočená chrbtom ponúka ti komplexný výhľad na popredie svojho pozadia. To vidíš jasne, tvoje oči si možno len potrebujú oddýchnuť, stiahnuť viečka, kým telo napíli dreva na celú zimu. No tušíš ako bolí trest trstenicou a možno nie, no videl si raz dávno jeden film vo formáte vhs, v produkcii endéer. Preto mlčíš, už predsa vieš čo je to zločin a čo trest.
Žmúriš, chceš zapôsobiť, no v kontaktom bode trstenice s diagnostickou plochou vidíš len niečo nejasné. Vymýšľaš si, dedukuješ, tvoj mozog je procesor s niekoľkými jadrami, nataktovaný na ten najväčší výkon. Frekvencia prítomnosti ti radí nezmysly.
Športujete? pýta sa potom, keď sedí pri stole a trstenica odpočíva v pokoji. Na papier si značí vlnovky. Áno, vrhám tieň, plávam v problémoch a niekedy, keď je čas a sparingpartner, tak skáčem do reči. Optička pozrie na teba a ty vieš kde je hranica. Potrebuješ len na pár dní vypnúť monitor a ako návod káže, hľadať zelenú farbu v priestore. Vieš kde ju nájdeš, no život káže zaostriť. A optičku preto žiadaš, svoje ruky predĺžiť.
