Použil som kolínsku v hojnom množstve, žiadnych pár kvapiek, veď moja nebola a vyšiel na dvor. Stála tam krava a spokojne prežúvala. Môj uhladený vzhľad sa jej páčil, oblizla sa, kolínska jej zavoňala, oblizla sa ešte raz. Jej údiv nad mojím zjavom zanechal v tráve veľkú stopu.
Prekvapila ma zrána taká návšteva, čakal som vtáka na strome, hrdličku na rímse, alebo motýľa na kvete púpavy. Krava takto zrána, to musí niečo dôležité znamenať. Zamyslel som sa nad tým osudovým znamením a sledoval muchy so zeleným chrbtom, ako sa na hostinu zlietali. Stará, útla žena od susedov, sa cez kríky predrala a už kravu hrešila kam sa zas vybrala. Prepáčte, občas sa zatúla, musím ju po celej dedine hľadať. Povedala a už aj kravu preč ťahala. No poď Malina, poď moja, len si tuto pána vystrašila.
Podvečer keď som sa vracal z lesa, pri potoku na konci dediny stála krava Malina. Otočila sa a pozerala priamo na mňa, dobrý skutok, cez tristo kíl, sa núkal prirodzeným šarmom. Zobral som ju za roh a ťahal domov. Poď Malina, poď moja. Moja som zdôraznil, pretože viem, ako veľa to pre kravu znamená. Kráčala pomaly, občas zastavila, akoby zabudla čo vlastne od nej chcem. Neúnavne som ju nabádal k chôdzi a určoval smer.
Krava nie je pes, keď jej poviete, K nohe, mávne chvostom. Keď hodíte trs trávy do diaľky a zavelíte, Prines, nespraví vôbec nič. Pri prvých domoch sa zaťala a ostala stáť, musel som ju trochu potlačiť, no hlavne zašepkať, Poď moja. Z terasy krčmy ma apaticky sledovali chlapi ako za mnou kráča krava a ja jej občas niečo do ucha zašepkám.
Suseda poďakovala, keď videla že jej kravu vediem. Ako ste to dokázali? To nestojí za reč, bola to malina, utrúsil som a nič viac o mojich rozsiahlych skúsenostiach s kravami som jej neprezradil.
