Začali sme jesť iba rastliny, no experimentovať s trávou a riasami odmietame. Niekto vraj zistil, ako chutí rozdrvená kôra z konkrétnych stromov, zmiešaná s pramenitou vodou. Hotová drevikatesa. Neskúšame. Okruh záujmu sme zúžili na ovocie a zeleninu. Nazvali sme sa pioniermi, no už nevieme prečo. Ani mlieko nie je v ponuke, možno sa prestalo vyrábať. Ťažko nám je, no zvykáme si.
Na večeru zjem vedro zeleniny a vďaka tomu už viem, ako sa cítil taký zajac. Hoci si už nepamätám ako vyzeral a ani ako chutil. Viem sa vcítiť do kože kráv, na tie si ešte matne pamätám, takmer každá bola na zjedenie. A každú jednu chápem a s obdivom vzhliadam k jej žalúdkom, vraj ich mala päť. Už rozumiem prečo.
Našimi pochúťkami sa stal vyprážaný kaleráb i fazuľové fašírky, čo je celkom fajn. Chystáme sa obohatiť naše menu o údený petržlen, mrkvové klobásy, pečené sójové bôby v trojobale a bôčik z brokolice. Jedného dňa sme prestali jesť mäso a vydržíme. Do nedele určite.
