Viem, taký merač potrebuje svoje súkromie a čas, kým ho cudne snímu z vodovodných trubiek a s pátosom zaevidujú v kolónke, použité. No nie je jednoduché, len tak si zariadiť voľno, čo keď kvôli mojej neprítomnosti v práci, bude povalená ekonomika tejto krajiny. Tak som to vysvetľoval aj pracovníčke úradu, kam som bol pozvaný na desiatu hodinu. Vravel som jej, že som dôležité koliesko v ekonomike a bol by som vďačný za iný termín. Bola neoblomná, pohrozila pokutou za pohŕdanie. Vraj iný termín nie je k dispozícii a poobede nemajú úradné hodiny, lebo.
Chápem, každý chce poobede zahodiť lopatu a venovať sa viac svojmu životu. Vraj na niektorých úradoch, má popoludnie ten istý relaxačný koeficient, ako dopoludnie. Neverím tomu. Viem, že tie panie za to nemôžu, to niekto iný, neznámy, bývajúci nevedno kde, chrániaci si prísne svoje súkromie. To on definuje úradné, ordinačné, návštevné hodiny. Hodiny servisné, otváracie i záverečné. Hodiny má v malíčku. To on vytvoril podmienky na poskytovanie služieb pre ľudí takým spôsobom, že ten systém obchádza človeka širokým oblúkom. A ja vlastne ani neviem, či sa sťažujem. Ale občas by som sa mal, lebo.
Na letáku bolo telefónne číslo, kde sa dá dohodnúť iný termín. Využil som túto možnosť a zavolal na dispečing meračov vody, operátorovi voľných termínov. Bol som pripravený čeliť nevôli a ľahostajnosti. Nachystaný bojovať za svoju pravdu. Pozdravil som, predostrel problém. Zaťal päste, až mi obeleli hánky a takticky mlčal. No a ten chlap, pokojným hlasom hypnotizéra mi hovorí; My pracujeme aj v sobotu, sme tú pre ľudí, povedzte kedy vám to vyhovuje. Pokazil mi celý deň.
