No stále mi niečo v kuchyni chýbalo. Keď som večer blúdil kuchyňou, vo svetle pootvorenej chladničky a pojedal som z nej náhodné, chladené vzorky, uvedomil som si, že potrebujem mikrovlnku.
V predajni som si vybral takú akurát, s dvierkami na prednej strane. Chcel som zabezpečiť odvoz, predsa len, mikrovlnka nie je ľahká záležitosť. Ale nakoniec som použil hlavu a niesol som ju domov na hlave, veď to nemám ďaleko. Deti sa smiali na mojom rozhodnutí a dospelí uznanlivo kývali hlavami. Predvádzal som svoju silu a um.
Dnes, keď nemôžem dočasne otočiť hlavou na žiadnu stranu, sa na svet pozerám inak. Pozerám len pred seba, tam kam kráčam a neobzerám sa za seba, ani vedľa seba. Vďaka tomu som prišiel k záveru. Ak človek použije hlavu, definuje to jeho rozhľad na to podstatné. Jeho ciel je jasnejší bez rušivých vplyvov, dokáže sa lepšie sústrediť. No viem, že len pravidelné využívanie hlavy a jej možností, vytvorí stabilnejšieho jedinca. Ďakujem ti mikrovlnka. Za pár dní idem kúpiť skriňu, tak uvidím.
