Kúpil som si mlieko hranaté, litrové, za cenu ktorá osvieži peňaženku. Mliečnu nedostatočnosť, som riešil dostupným spôsobom. Na hotelovej izbe som škatuľu otvoril a len tak som vypil polovicu, ako vodu. Druhú časť tekutiny, som sa rozhodol, že nechám skysnúť. Mohol som si síce kúpiť Asidochvilné mlieko, ale zateoretizoval som, že keď skysne, bude to bioprodukt. A ja budem mať niečo poriadne, na zapitie ranných lepeňákov.
Tu je gro mojej sťažnosti. Mlieko sa skysnutiu bránilo a to tak vzdorovitým spôsobom, že som až na pochybách ostal, či je skutočne mliekom a či je mliekom kravským. Menilo sa, to hej, ale zvlášť rafinovaným spôsobom a jeho premena pripomínala všeličo, len nie proces, ktorý som očakával. Po falošnej premene, cestovalo potrubnou poštou do Čierneho mora. Bola to moja nočná mora.
Kde sú tie mlieka, čo dokázali skysnúť za jednu noc. Kde je smotana, čo sa na hladine tvorila. Kam sa podela tá grandiózna premena, čo sprevádzala osud každého nechladeného množstva, tejto bielej tekutiny z kravského vemena. Takto som sa rozohnil, keď som problém konzultoval s odborníkom. Odborník Jani, kŕmič dobytka na dôchodku a traktorista v jednej osobe mi povedal, že to naschvál, že to tak má byť. Nadojil mi trochu od kravy Maliny, čo ju má v chlieve zavretú. Precedil a do dvoch sklenených fľašiek prelial.
Tak som cestoval domov s fľaškami v batohu a kvôli bezpečnosti som sa na batoh často pozeral. Mlieko žblnkalo, fľaše občas o seba cinkli a ja som napriek nepriedušnému obalu cítil jeho sviežu vôňu. Doma som ho večer prelial do pohára a išiel spať. Ale ešte predtým som na lístok napísal. Nie som zabudnuté, nedávaj ma do chladničky, snažím sa skysnúť. Ver mi, ja to dokážem. To pre istotu.
