Starký vedel zručne odkrojiť veľký krajec chleba. Natretý maslom som ho musel držať oboma rukami a poriadne otvoriť ústa, aby som dokázal zahryznúť. Boli to rána s pohárom čerstvého mlieka a malým obrazom okna pred sebou.
Niekedy sa starký so starkou večer pochytili, najmä ak bolo veľa roboty a každú bolo nutné urobiť. Celý deň bol vyskladaný z neodkladných povinností. Z maličkosti vznikla zvada. A hoci prebiehala pokojne, ty si mal, ty si mala, znelo intenzívne a mňa vždy pochytil naliehavý smútok. No vedel som že príde ráno.
Starká vstúpi do dverí a usmeje sa. Zaželá dobré ráno starkému, mne a pohladí ma po vlasoch. Akoby sa deň predtým nič nestalo, všetko bolo zabudnuté. Počul som len, ja som mal, ja som mala.