Cestou z práce som sa nasúkal do autobusu so zoznamom vo vrecku. Poslal mi ho Ježiško urgentnou poštou koncom novembra. Nie všetko majú na tom severnom póle, je to realita. Aj jeho rozpočet je teraz, v čase krízy, nízky. Ježiška poznám. Videl som ho viackrát.
V predajni hračiek som ako doma. Niekedy po práci sa tam len tak zastavím, trochu sa popozerať a tak. Poznajú ma, už ma nesledujú keď sa s pootvorenými ústami šuchcem popri regáloch. Vedia, že som neprišiel nič odcudziť, ani poškodiť, že som len chlapík, ktorý chce mať prehľad. Aj naposledy, keď som tam bol, bolo fajn. Dostali nové hračky. Čo v obchode s hračkami robia pravidelne. Bolo niečo pred záverečnou, pokladníčka ma pozdravila čau a ja som si to zamieril popri plyšákoch a čačkách s motívom Hannah Montanaovej priamo do oddelenia autíčok, kde hneď na kraji mali celé tri police plastových figúrok drakov. Ozaj, všimli ste si, že tá Hannah Montanaová v žiadnej časti nevysáva a neumýva riady?
Vedľa plyšákov predavačka čičíkala bábiku a upravovala jej vlasy. Robí to pravidelne a nie len tej jednej. Nie je náhoda, že všetky bábiky sedia vedľa seba vyčesané a vyčačané. Aj som trochu podskočil od radosti, lebo dostali nových drakov. Podskočil som iba trochu, aby sa mi nevysypali mince z vrecka. Bol tam nový drak zelenej farby s menšími krídlami. Páčil sa mi, len tie jeho krídla ma privádzali do zúfalstva. Keďže sa objavil predavač, spýtal som sa, či si myslí, že môže drak s tak malými krídlami lietať. Vysvetlil mi že môže, pretože má ľahké kosti a veľkú silu.
Dnes to bolo ale iné, obchod bol plný ľudí, bolo ich tam viac ako hračiek. Každý niečo hľadal, márne a mnohí postupovali podľa zoznamu. Nebol som tam jediný, takto, na poslednú chvíľu. Našiel som jedinú hračku, je síce inej farby, inak sa volá, nie je na batérie, ale čo už. Zajtra vyrážam zas. Myslím, že to bude ešte horšie. A pritom, mohol som mať nakúpené už dávno, že?
