Chvíľu som chodil okolo nej aby videla môj istý krok, aby videla že dôvod môjho neskorého príchodu nebude v lacnej zábavke, že meškanie je mimo mňa, tak ako jej teplota, náš vzťah je často na bode mrazu. Nevydržal som, jemne som sa jej dotkol a nahmatal v šere pánty. Otvoril som ju a v jej útrobách sa rozsvietilo to magické svetlo a ja som pochopil aký je nás vzťah napriek všetkému hlboký.
Večer je to také intímne. V zaváraninovej fľaške sa v kvapaline nehybne vznášala uhorka, osamelá zlatá rybka, čakajúca na lovca s dlhými prstami. Rybička našej lásky. Nechal som ju žiť, nech si pláva s nádejou v sladkokyslom náleve. Mnoho iných pokušení sa ešte nedávno skrývalo za dverami v tej chladnej komnate. Aká je chladná a v mraziacom boxe čas medzi nami vytvoril ľadové bariéry.
Rozmrazím ťa, povedal som jej odhodlane a otvoril dvierka mrazničky dokorán. A ľady sa topili a ja som z dlažby stieral kaluže vody. Dlho do noci, kým neostal ani jeden krištáľ nevhodného skupenstva. Hneď od pondelka budem nosiť do jej komnát dobroty od výmyslu sveta, aby som mohol k nej kedykoľvek pristúpiť ako muž a lakoty z jej vnútra vyjedať.
