Umyl som hrniec od hrachovej kaše a odložil dláto späť do poličky. Kladivo som si nechal, pretože som sa chystal uložiť všetky knihy do poličky. Keď bolo dielo hotové, premkol ma pocit spokojnosti. Pevné väzby vydržia viac ako by sa zdalo.
V kuchyni ma čakal sporák a tajomno za jeho chrbtom. Sporák je srdce domácnosti, pumpuje spokojnosť do organizmu v pravidelných rytmoch. Je neskutočné, čo všetko na ňom záleží a je nepredstaviteľné, že by všetko správne fungovalo ak by nebol. Samozrejme, treba vedieť ako ho do systému zapojiť.
Povedal som si, že ho odtiahnem a trochu mu premasírujem kríže, z vďaky a tiež preto, lebo mi prišla SMS, ktorá jasne naznačovala čo robiť popoludní. Pôvodne som chcel umyť okná, vyprať záclony, utrieť prach, žehliť a povysávať, ale čo už keď sporák má štvorhorákovú prioritu.
Odtiahol som ho a bol celkom prekvapený čo som za ním našiel. Ležala tam kuchárska kniha otvorená na strane s receptom hovädzieho guláša. Tak som sa najedol, bolo to chutné. Potom som nalistoval múčniky a vybral som z ponuky bublaninu, názov zaujal a tá fotka bola naozaj pekná.
