Hľadal som huby a to hlavne jedlé. Ale les bol vyzbieraný, listy zo stromov všetky poprevracané, kríky prečesané. Niektorí ľudia nehybne stáli pri stromoch, pozerali na zem a čakali, kedy huba vyrastie. Jeden pán utekal lesom, všetkých predbehol. V diaľke niečo zbadal. Bol tam medveď, musel to byt medveď, ale ráno, hneď po rannej cigarete.
Aj tá kukučka na strome iba tak stála a už iba kukala. Opúšťal som les a len tak vrážal do stromov. A vtedy som ho zbadal, dubák s klobúkom tak na moju hlavu. Šesť metrov predo mnou. Okom šelmy som sa poobzeral okolo. Vzduch čistý. Našponoval som sa k štartu, vyrátal som uhol dopadu, vyhodnotil bočný vietor a rukou skontroloval vo vreckách kľúče, mobil a peňaženku. Tri oporné body muža.
Vystrelil som ako raketa. Pri mojom dubáku zrazu stál taký drobný dedko, musel spadnúť z neba. Dubák za okamih v ruke, inhaloval jeho arómu, opierajúc sa o palicu. Zdravím vás, povedal, keď som pri ňom zabrzdil, pozrite, čo som pred chvíľou našiel. Ale ja som ho videl prvý, zabojoval som o pošliapanú hubársku česť. A čo myslíte, že sa teraz stane? Spýtal sa pokojne a vložil si dubák do plného košíka.
