Za pár dní mi prišiel mail z pošty. Prevzali moju zásielku na doručenie, no nebola doručená, pretože ma nezastihli doma. Vravím si fajn. Takže viem, že zásielku nemám a že som nebol doma. Čo zvyčajne nie som, najmä ak som niekde inde. Táto informácia ma posunula ďalej a pevne umiestnila na mape. Do tohto momentu to bolo, len romantické očakávanie objednaného tovaru s náležitým servisom, potvrdené ľúbostným žltým lístkom v schránke.
Na poštu som nemal čas ísť. Po pár dňoch mi niekto volal, neznáme číslo, cudzí mužský hlas. Možno sa aj predstavil, nechcem tvrdiť, že nie. Spýtal sa, či som to ja? Chvíľu som si nebol istý, no bol som to ja, musel som súhlasiť. Vy ste si objednali tovar na dobierku? Opýtal sa hlas. Vravím podozrievavo, áno, tušiac problémy a apokalypsu. No už je to sedem dní, čo ju máte uloženú na pošte. Ja len aby ste na to nezabudli. V tom momente som pošte odpustil všetky tie premárnené roky v rade.
Ďakujem, povedal som osobe na druhej strane hovoru. A mohli by ste mi zavolať za dva týždne a pripomenúť, že mám ísť k zubárke. Skúsil som rozsah tejto zaujímavej služby. Hlas nepovedal nič a ani sa zistiteľne neusmial. To viete, tieto hovory sú isto nahrávané.
