Plnili lekvárom lepeňáky a mne sa sladko hojdala hlava v tejto predstave. Vyzeralo to že mám pochopenie pre každé slovo, no ja som sa snažil nezaspať. V polovici cesty zarobili cesto na medvedie labky, nešetrili orechmi. Keď autobus prudko zabrzdil, pretrhla sa im niť. Na chvíľu stíchli, formičky v trúbe na osemdesiat stupňov, hrozilo že sa príliš vysušia.
Vraj čo som taký sklesnutý. A ja že som do polnoci piekol perníky. Zasmiali sa, či naozaj. Pritakal som a oni sa smiali ešte viac, ako na vydarenom vtipe. Keď som povedal, že teda nie perníky, len sme deň pred tým oslavovali dni potom, vybrali konečne medvedie labky z trúby. V poslednej chvíli.
Keď som sa vrátil domov po dvanástich hodinách v práci, urobil som z práškového cukru polevu na zdobenie. Snažil som sa z celej sily, no niektoré napriek tomu vyzerali ako po nálete holubov. Ženám poviem pravdu a oni mi aj tak neveria.
