Ešte pred tým, ako som spozoroval jej zámer som si povedal, že niečo musím urobiť. Lebo visieť niekde ako niekoho pozadie, nie je práve snom toho, kto sa pozadím necíti práve najlepšie. Pravdou je, že pozadím som už veľakrát bol, ale nie je mojou túžbou byť takou zahmlenou a neostrou kulisou.
Prečo robíte grimasy keď sa fotím? Spýtala sa ma zrazu, keď skontrolovala ešte raz svoj displej, určite s vysokým rozlíšením. Bola trochu nabrúsená, asi som pokazil záber.
Som herec a trénujem si mimické svaly. Nijak to nesúvisí s vami. Netušil som, že som v zábere vašich fotografií. Zaklamal som a ako dôkaz predviedol ten výraz tváre, keď sa pokúšate spomenúť si na vlastné telefónne číslo.
Herec? Ostala prekvapená. To vážne?
Áno, vážne. Chcel som si v rýchlosti vymyslieť meno, hoci je to ťažký mentálny úkon. Ale všimol som si, že ani nemusím. Spravil som oči, ako keď treba prečítať drobný text z etikety a jazykom som hľadal v ústach malý, tenký kúsok cukríka aby mi nezabehol. Hrávam v seriáloch zo života, chodím do divadla a tiež pravidelne zaskakujem v balete slovenského rozhlasu.
Ja odpadnem, prehlásila, ale nič sa nestalo. Palec na displeji ju držal vo vertikálnej polohe, hneď podala správu mobilom ďalej. Mobil po chvíli niekoľkokrát zapípal. Museli to byť lajky.
