Dážď som očakával. Predpoveď bola presná, odchýlka desať minúť. Zatiaľ čo som sa spokojne pozeral cez prietrž smerom k mojej méte, ostatní sa snažili bežnou silou vôle mraky potrhať. Mysleli si že sa im to podarilo, keď sa dážď zmiernil a zmenil na poprašok vody s ktorým sa vietor hral. Pršalo s maximálnym vizuálnym efektom.
Mne stačilo narátať do desať a dážď prestal. Najbližšie prehánky podvečer štvrť na šesť. To som už mal v pláne spokojne oddychovať. Na túru som sa dôkladne pripravil, nič som nezanedbal. Na raňajky som zjedol dostatočné množstvo kilojoulov na predpokladané množstvo práce, ktoré malo telo vykonať. Vyrátal som koľko krokov bude potrebných na celú trasu a podľa zmeny nadmorskej výšky a stúpania som mal podrobne naplánovanú rýchlosť výstupu.
Prvá tretina ubehla presne podľa predpokladov. Pozrel som na krokomer a z iného zdroja odčítal nadmorskú výšku. Zastavil som a vybral fľašu s vodou, aby som nebol dehydrovaný. Vtedy udrel hrom a ja som mal pocit, že sa zemeguľa zlomila na polovicu. Keď zahrmelo druhy krát, zaštrngali mi rebrá o seba. Zotmelo sa a Niagara vody ma pritlačila k zemi vo chvíli, keď som z batoha vyberal pršiplášť. V priebehu niekoľkých sekúnd som bol mokrý do nitky. Voda sa dostane všade.
V ruke som držal vodou nasiaknutý gumený pršiplášť, voda zo mňa stekala prúdom, rehlila sa na mojej obmedzenej absorpcii. Stál som a zúfal. Za pár minút prestalo pršať a vyjasnilo sa. Chcel som sa pohnúť, no fragmenty môjho odhodlania stekali roztopené pri mojich nohách. Zasvietilo slnko, taký ten lúč čo s obdivuhodnou presnosťou ničí všetky schované kvapky vody. Ubehlo tisícosemsto sekúnd kým po chodníku vystupoval muž. Jeho suchý zjav potvrdzoval predpoveď počasia pre lokalitu a čas. Dobrý deň, pozdravil, zmokli ste?
