To že som nejedol doma, som zistil podľa toho že som v ruke držal príbor a dokonca správne. Bol nachystaný pri tanieroch. Príbor to je luxus, tak som si to užíval a potajomky olízal nôž.
Nevládal som. Doma som si pred cestou dal pečenú klobásu, tri varené kukurice a zapil litrom cmaru, nevedel som čo ma čaká. Netušil som, že pohostinnosť nemá hranice. Odmietnuť som nechcel, aby som neurazil a keď by som povedal že mám dosť, isto by si myslela že mi nechutí.
Tak, ako takmer všetky mamy na svete, aj kamarátova varí výborne. Ostal som na obed, hoci som mal len doručiť krabicu s drobnosťami a ísť. Podávala sa polievka, vývar zo sliepky a hlavný chod bola sviečková s domácou knedľou. Polievky dva taniere, veď som chlap a knedlí šesť, no skús mame povedať nie.
Ja som taká rada že vám chutí. V chladničke mám huspeninu, alebo si dáte paprikový bôčik, včera som robila. Povedala kamarátova mama po jablkovej štrúdli a káve, keď som sa menil na loptu a dieru na opasku prepol na vianočnú.
Na cestu som dostal štrúdľu a šnúrky na topánkach som si neviazal. Viete, niekedy keď sa mi zdá, že tým mojím vravím málo ako ich mám rada, tak im vyváram dobroty. Povedala, pozerala priamo na mňa a spokojne sa usmievala.
