Váhal som či sa to patrí, či je vhodné ponúknuť sa potajme. Voňala tam opustene v sklenenej nádobe, pozeral som na obsah a snažil sa ignorovať formu.
Nebol som tam prvýkrát, no i tak som bol zdržanlivý a váhal celých päť sekúnd. Až potom som zobral plastový pohár zo zásobníka dávkovača vody a nalial som si.
Chutila presne tak ako chutiť má. Tajomne vlažná, horká ako svedomie s chvostíkom hriechu. Vtiekla odvážne cez hranicu zábran, no hlavne, bola celkom zadarmo. Vypil som tri poháre čierneho skvostu a pohár schoval pokrčený do koša.
Keď kamarát prišiel, ospravedlnil sa za zdržanie a spýtal sa či si nedám kávu. Uvarím čerstvú, táto je tu od piatku. Prikývol som iba hlavou, lebo keby som sa pohol, tajomne by som zažblnkal.