Koberec na mňa neokukane pozeral a keby dokázal, určite by sa spýtal na vysávač. A ja by som mu povedal; milý koberec, vysať ťa, to je tisícpäťsto wattov vypustených do vzduchu. A on by to pochopil. Mohol som kedykoľvek zažať žiarovku, ale obrazovka televízora, to je niečo iné. Aj svetlo, aj zvuk, to žiarovka jednoducho nedokáže. A k tomu, ako bonus, teplo z rozohriatych súčiastok. Jednoduchá matematika, viac sa oplatí svietiť televízorom. Z bohatej ponuky som ľahko vybral program, ktorý ponúkal najviac svetla.
Skúšal som postupovať, podľa odporúčaní majstrov v šetrení elektrickej energie a svietil som sviečkou, ale nebolo to ono. Jej plápolavé svetlo, bolo príliš monotematické a rušilo pozitívny pocit zo šetrenia. Tiež bolo nutné, pohybovať sa v okolí sviečky pomaly. Plameňu sviečky ubližovala rýchla chôdza a prudké pohyby. Svetlo sviečky je totiž dosť plaché.
Ráno som išiel na zastávku autobusu, inou trasou, ako obvykle. A cestou som zbadal niečo, čo vo mne vyvolalo energetickú závisť. Niekoľko metrov, od okien jedného panelového domu, postavili billboard, s masívnym osvetlením. Kopec svetla a úplne zadarmo. Plné okná svetla po celú noc. Tí čo tam bývajú, už určite aj zabudli, kde na stenách majú vypínače. Tí majú ale šťastie.
