Zvolil som telefónne číslo a nechal sa navigovať. Ak si želáte stlačte dvojku, ak chcete stlačte trojku, ak máte problém šestku. Ale ak stlačíte jednotku, stlačte päťku, aby ste mohli stlačiť štvorku. Chýbal mi reálny ľudský hlas, ktorý by ma nenavádzal na toľko fyzickej činnosti. No čo už, veď na to sú čísla. Ako by to vyzeralo, ak by neboli. Ak máte problém stlačte citrón. Ak potrebujete zmenu zvoľte zemiak.
Nezapamätateľnou kombináciou čísel som sa dopracoval k operátorom, asi operovali. Všetci operátori boli zaneprázdnení. Počkajte alebo zavolajte neskôr, informoval ma strohý ženský hlas. Nechcel som volať neskôr, keď sa mi to konečne podarilo. Bol som tak blízko a tá melódia, môj život mal zmysel. Čakal som, no moja zvedavosť prečo mi už nechcú posielať šekový poukaz zadarmo, sa pomaly stratila. Hlavou mi preleteli záblesky zo života stráveného na pošte.
Operátori stále riešili závažnejšie problémy a ja som nadobudol pocit že neexistujú. Že celá tá procedúra so stláčaním čísiel je určená na to, aby sa volajúcemu upokojil tep ak je zadýchaný. Aby si precvičil zrak a koncentráciu. Aby v jednoduchom logickom cvičení objavil v sebe schované ambície. Aby sa zmieril a odpovedal si sám na všetky otázky vycibrenýným dôvtipom.
